čiernou kreslíš obrysy
svojho ja a narcisy
bielou svetlo dotváraš
a v bielej skrini zatváraš
sa v čiernej tme s dušičkou nemou
zabúdaš aj svoje meno
na biely papier snažíš sa
popamäti sa napísať
kľúčovým otvorom
dúhovkou zebrovou
preniká paprštek
chytáš si do hrste
atómy temnom skrkvané
nalievaš do bielej vane
z čierneho kohútika tajne
a zmáčaš rany pozliepané
biely lep z rán už vytiekol
preniká čierna krvavá
o-duševne-ne horko vzlykáva
pravdu si tajne preriekol
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára