až kým

Nebo padá syrytmicky na zem

Hviezdy všetkých krás

(žien)

S tebou do nich bezváhania ľahnem

Ráno – večer – zas ... (Snáď –už– raz!)

oči pasiem

nie sú chladné

hrejú zvnútra

v očiach jagot sĺzavý

tiene zradné

z môjho kufra

po víne sa kĺzať – my

vločka v dlani

zmizne v čiarach života-

-schopných

letmý úsmev pier

preblýskaných

ako vlani –

celý život v tej jednej kvapke stroskotá

(ó, čas urputný!)

Kupuješ šťastie na úver

ničnetušiacich ne-závislých premenných

v pred-rannom šere

do ohňa hádžem

úlomky stratových lásk

pozatvorené dvere

za nimi moja – nádej

v ktorej mal si ma tak vínovo – ale – rád

na šálke s bodkami

vyriekam naivne

ľúbi-či-neľúbi

až kým (mi) nesvitne