Raz

Keď nás bolia sny

a láska 

zapadá prachom

obrastená machom

- Skrat

Páli pocit ne-viny

Hnev, bolesť sa vkráda

do duše, do srdca

Rozbitá romanca

- Plač

Nik sa ťa nepýta

prečo si dobitá

Modriny na duši

totižto nevidieť

Dážď slzy pozmetá

Úsmevy do sveta

A nikto netuší

že zrútil sa svet

Tvoj svet

Sekunda hodinou

Zaspávaš si s inou

Mravce a červíky

v bruchu mi bývajú

To prejde! Neboj sa!

Nie si sama sama...

A dierou v hrudi

by si dovidel až Myjavu

Kolieska na nohy

a vietor do čela

Žiť predsa aj bolí

A už som dospelá

S kávou si ustelieš

Dym izbe vráti jas

Horkosť sĺz dopiješ

A budeš ľúbiť zas

Raz

čierna a biela

čiernou kreslíš obrysy
svojho ja a narcisy
bielou svetlo dotváraš
a v bielej skrini zatváraš

sa v čiernej tme s dušičkou nemou
zabúdaš aj svoje meno
na biely papier snažíš sa
popamäti sa napísať

kľúčovým otvorom
dúhovkou zebrovou
preniká paprštek
chytáš si do hrste

atómy temnom skrkvané
nalievaš do bielej vane
z čierneho kohútika tajne
a zmáčaš rany pozliepané

biely lep z rán už vytiekol
preniká čierna krvavá
o-duševne-ne horko vzlykáva
pravdu si tajne preriekol

,,,

desí nás bolesť a spútava strach
unikať chceme pred problémami
hľadáme vône a necítime pach
okato túžime po bozkoch pod lipami

a čo z tých bozkov
keď sú iba naoko
načo mať lipy
ak nevieš mať rád?
z vymytých mozgov
opantaných barokom
vyzliekaš slipy
a vystojíš si rad

po chodníku slávy
rútia sa davy
strkajú, tlačia
sa iným do tela
nafúknuté hlavy
otelené kravy
a bľačia a bľačia
až do ne-smela

daromné dary
nemravné mravy
a dvestá nevyslovených slov
telesné vary
každý je hravý
skončíš s ním a on bude s ňou

myseľ bez obrazov
počuješ nejasne
hmat ti zlyháva
nohy prestávajú niesť
život vyčítavých pohľadov
všetko, čo svieti, raz vyhasne
odkvitne púpava
smrtitá zvesť

mlčky a trpiac tu
zahodíš samotu
do temna ničotného
svetlá už pohasnú
celú ťa - úžasnú
pohltia vlny prázdna tvojho

až kým

Nebo padá syrytmicky na zem

Hviezdy všetkých krás

(žien)

S tebou do nich bezváhania ľahnem

Ráno – večer – zas ... (Snáď –už– raz!)

oči pasiem

nie sú chladné

hrejú zvnútra

v očiach jagot sĺzavý

tiene zradné

z môjho kufra

po víne sa kĺzať – my

vločka v dlani

zmizne v čiarach života-

-schopných

letmý úsmev pier

preblýskaných

ako vlani –

celý život v tej jednej kvapke stroskotá

(ó, čas urputný!)

Kupuješ šťastie na úver

ničnetušiacich ne-závislých premenných

v pred-rannom šere

do ohňa hádžem

úlomky stratových lásk

pozatvorené dvere

za nimi moja – nádej

v ktorej mal si ma tak vínovo – ale – rád

na šálke s bodkami

vyriekam naivne

ľúbi-či-neľúbi

až kým (mi) nesvitne