Križovatky.

Návraty a odchody...
Výmenné obchody
Križovatky a rázcestia
Krížne cesty sú nám (už) súdené
Body, kde sa rozídeme aj zídeme
Miesta
na ktorých nás plakať naučia

Tam...
Duše bez tvárí
a tváre bez mena
No čo - nebol jej typ
ani ona jemu súdená

Nekonečno objatí
sa denne vystrieda
Pokáním klopia zrak
V sútoku riek
deň čo deň sa roztratia
kropaje sĺz
čo ľudské srdcia vyplavia
pre lásku;

A možno iba tak.

Vraj.

Aj pokus sa ráta
Vraj
Pokus - omyl
Pokus - omyl
...
Už pätnásťkrát
si si dnes
ruky umyl
A ani to nestačí

Sme Boží
či onačí?

Snáď milión pokusov...
A aj tak príde.
Milión-prvý
             
            PÁD.

Vlasy

Ah!
Všade samé vlasy!
Moje vlasy.
Vypadáva mi
hlava.
Od korienkov.
Uniká...
a zanecháva
stopy.
Moje DNA.

Aj u teba
som sa
rozsypala.
A ani si si nevšimol...
že okrem
vlasov na vankúši
máš na srdci stopu
mojej malej
čiernej
dlane.

Dnes.

Dnes
mám motýliu náladu
Práve dnes - od rána
mám chuť odletieť
Život v kukle
je príliš...tesný
Je v ňom tmavo a temno a
dotyky už nestačia

Kontúrujem si ťa
Modelujem prstami
Viem naspamäť tvoje črty
Len farby
akosi neprichádzajú
Pokrčené krídla sa
tlačia k tebe...

Čo, ak som nočný motýľ?
Čo, ak ty si jediné 'svetlo', ktoré môžem mať?

Napokon
aj tak
všetko pohltí
čiernota.

/13.10.2015 cesta do ba, vlak/

Rozladilo sa nám krídlo.
A mne sa rozsypal súlad celého dňa. Života.
Chápete, nemám rada, keď mi krídla neladia.
Keď jedno kmitá inak ako druhé. Pravé vpravo
a ľavé - celé zle. Je ľavé.
Je to ako s rukami, nohami,
či inými párovými orgánmi.
A tak tu plačem sama nad sebou,
nad krídlom a prihorenou vodou na kávu
- vyparila sa a prihorel aj hrniec.
Celé je to nejak viac doľava.

Hrám si na tom rozladenom krídle,
stolička sa zasekla a ja musím
hompáľať nohami - ó, aké oslobodzujúce!
Tam nedbáte na rytmus, nohy idú zo zotrvačnosti,
stačí párkrát pomykať. Až som z toho v pomykove.
..len to krídlo neladí. A mne to až tak - nevadí.
Veď disonancie sú dnes IN.
Ako šedá, či iná ne-farba. A pre šedú mám cit!
Možno mám cit aj pre krídla.
Citujem.
Krídlim.
Šediviem... (?)

...len tá hrča z hrude neodchádza.
Dýcham plytko.
Mala som ti to povedať.

Že leto skončilo a jeseň zaspala.
Nosíme zimné bundy a omŕzajú nám dušičky.
Pomaly bude prvého, druhého - a zasvietime
všetkým tým, ktorých sme kedysi mali.
A ktorí mali nás.
Zas.
Po čase stále žijú v nás.
Tú chvíľu.
Pre tú šedosť, pre zlomené krídla.
Pre neurčitosť, ktorú jeseň prináša.
A plačú husle primáša, že jedno krídlo neladí.
A čo!
Sú aj iné kľúče ako tie G a F.
A francúzskym to - nevadí.

.5.10

Hrejivosť májová
lásku nám ponúka

A vône

A ťahá tiež
čerešne z klobúka

Kukučka zakuká
jeden-dva-tri razy
Z hladiny odčítaš
len pekné odbrazy

Stromy ružovejú

A nám sa zrak kalí
Vypočítavame z tých
čo v srdcia vrast(áv)ali

Nech máj vždy dvoch hreje
Nech slnko páry páli
Vedno sa ľahšie smeje

A lásky
sa vždy
máli