"V"

V povetrí vetria si

povoľné 3 vlasy;

Pod kožu zavieva.

Vnímam to vlnenie –

víry, tíš, fúka, viem...

Tak si ma chránieval.

Komínom do sveta

sadza von vylieta,

hrdlička belavá.

V tichosti, bôľavo

so slzou von dranou

sivieť sa necháva.

Nikomu nestačí

Boží či onačí

vzduch – vietor – biely svet.

Tak sadze zapriahli;

Beľ si prenajali;

Tiahnu za jej rukoväť.

(Niet cesty späť..?)

...

Povetrím vznešene

nadnesene splýva

sadzová -panna dní-.

- Priepasti duševné.

Na „zbohom“ kýva

dobro. Neráta sa už s ním.