Tamagoči.

Pripíjam s gráciou
Aj na nás
Ak sa letmo stretnú zraky
A štrngám na lásku
A na čas
Veď život je raz taký
Dáva a berie
A dáva znova
A....dokáže nás v okamihu
do rukáva schovať
a sme tým
čím sme neboli
Po hmate sa však spoznáme
A po pachu
Aj po chuti
A škrtám ďalších v zozname
čo chutia
aj sa dajú. Ohmatať.
A ovoňať.
Vkladám kartu
zadám PIN
a vyberiem z toho
čo ponúkne mi automat.
_____________________________
Možno raz.
Možno raz sadne mi
aj srdce.....
...nielen oči.
A potom.
Potom môžem
nechať zomrieť
moje tamagoči.

Tu a teraz.

Strach hrôza a koniec sveta.

Bolo. Bola jedna veta..

Život išiel; a on kráča ďalej snáď.

Choď vedno s ním

Veď - niet sa čoho. Báť..?

Buď kvapkou v mori a

Morom v oceáne.

Tancuj, spievaj, ži

Tento (len tvoj) tanec.

Posledný či prvý...

..iný nebude.
Už.

Až do špiku. Ži.

Do stuhnutia krvi

miluj, vášni, dýchaj,
túž.

Inakosť sa preceňuje

A fádnosť je tuctová...

Nuž.
Buď sebou..

Vedz, že ono

nezačne to odznova..

Teraz a Tu..

Jednoducho
Prosto - buď.

Ja.

Perzeidy; Meteorické roje.

Duševné boje: Ja vs Ja.

Ono to vôbec nie je ízy.

Byť sebou

So sebou

U seba...a tak.

Tak hľadím na nebo.

Nespočetné kvantá tých

Malých svetov čo

Odrážajú Svetlo do mojich

Vyprahnutých očí.

Daj sa mi napiť, ó,

                     Nočná krás(k)a!

Daj sa mi žiť...

Nech som.

- Iba tak.              - Nie iba tak.

Mať sa. Byť. Tlieť.

Nech viem.

Cítiť..................................

                                 Láska.

Poskromne tichúčky vpíjaj sa vo mňa....

na ceste domov

keď vás oslovujú zvláštne veci
že chlapi ktorí sú s vami v kupéčku
sedia s prekríženými nohami
a vy - sedíte ako chlap

keď váš neurčitý úsmev
púta neisté pohľady
a možno by vás ten pán
čo sedí oproti
aj nepatrne pohladil
ale len sa (opatrne) díva

keď vám zaspal čas
a váš deň sa začal až
cestou k smetným nádobám
pod schodami intrákového vchodu
kam ste zahli cestou na vlak

keď pravidelný rytmus rýchlika
vám otriasa bunkami
a vy vnímate iba tento priestor
a celý život a svet okolo
akoby vám unikal
pomedzi
cesty vlakom tam a späť

keď táto spleť
situácií a prestupov
zvaná mimochodom životom
stráca na váhe
a nohy v topánkach na podlahe
sú fasa zaujímavý objekt
na intelektuálne rozhovory
samej so sebou

keď vášmu pohľadu neunikne
jediný detail
a váš život vám prchá
jedna radosť
za druhou

keď zachytíte vlnu
a hneď
ju aj púšťate
v domnení
že príde snáď lepšia
a vy ju zmeškáte
ako tie tri vlaky
na ktoré ste už dnes
mohli
nasadnúť

len ešte.

chcela som len

z čela

pot ti utrieť

byť kvapkou

čo vpíja sa

v tvoju pleť

byť pehou

ktorá blúdi

svetom

tvojej pery

ešte včera

som chcela

/byť a veriť/

byť len vzduch

čo dýchaš

stačila mi

tvoja nevýslovná blízkosť

dnes čakám

kedy ťa

stratím

z dohľadu..

už choď.