tak peklo

tak blízko k zlobe
a smrť navôkol klope
sama, trhá žily
tým, čo je život ne-milý

otázky a pády
myšlienky "sa zabiť"
bitky názorov a tiel
čo mohol som a čo som chcel

v preddverí pekla
v pahrebe kutať
a prsty strkať aj tam, kam nie
duša nezmäkla
myšlienky v tú trať
zmenená tvár na nepoznanie

láskavec ozrutný
ožral sa z lásky
dorazil v zomknutí,
prekvitol v triašky

bez mena.
etiketa čierna
v povedomiach bližších
hyena
nikdy nebyť verná
tým očiam. sotva dychtíš.

preteká rputne
tuhne v žilách
a znova prúdi zbesnene
precieliť nutné
ach, človek, ty, ach!
v bdelosti žhavé zasnenie

podkovy bez šťastia
štvorlístky vädnú
v okovách stáť - ja
oči až blednú

liská sa blýskavec
vyteká kútikom
stiera tú hnilobu zdutých líc
človek či pokrytec?
obchádza oblúkom
uličné lampy bezcudníc

ruky sa chvejú
srdce už vratko
dobúchava v tom koši špín
duše kamenejú
formičky s lopatkou
ti k pieskovisku podáva Boží Syn

A zajtra zas.

V porannej káve

S horkosťou vypiješ

Usedavé slzy

Na zreteli stále

Že bez lásky nežiješ

A pohľad spať ťa mrzí

Usedená v kresle

Do betónových papúč

Spoza okna pretisol sa mráz

Pokrčená presne

Vyhladiť ma nauč

V tých tónoch nesmrteľný jazz

A zajtra zas

"V"

V povetrí vetria si

povoľné 3 vlasy;

Pod kožu zavieva.

Vnímam to vlnenie –

víry, tíš, fúka, viem...

Tak si ma chránieval.

Komínom do sveta

sadza von vylieta,

hrdlička belavá.

V tichosti, bôľavo

so slzou von dranou

sivieť sa necháva.

Nikomu nestačí

Boží či onačí

vzduch – vietor – biely svet.

Tak sadze zapriahli;

Beľ si prenajali;

Tiahnu za jej rukoväť.

(Niet cesty späť..?)

...

Povetrím vznešene

nadnesene splýva

sadzová -panna dní-.

- Priepasti duševné.

Na „zbohom“ kýva

dobro. Neráta sa už s ním.