Život na dôvod

Oxymoron života
je v každom našom kroku.
Čakáme na GODOTA;
stúpame na golgotu.

Dúfame a chceme žiť.
Veríme v nepoznané.
Nik z nás nechce v pekle hniť;
toť túžby neslýchané.

Životom ubití,
životom objímaní,
držíme v zovretí
kus srdca našej mamy.

Dychtiví po poznaní,
túžiaci po večnosti.
Sme do nej pozývaní.
My. Plní nestálosti.

Chceme byť ľúbení.
Milovať niekoho.
Mať vŕbu v súžení.
Mať život na dôvod.

Mať dôvod na život.
Žiť život pre lásku.
Tvarovať sochy z vôd.
Nevisieť na vlásku.

Pštros

Do notovej osnovy
môjho života
si píšem denník
svojich dní.

Aj dnes.

Lenže tóny
ešte nejak
neprišli.

Čo ak
hudba
onemela?

Alebo...
to som len ja
dnes hluchá?

Počujem iba vôňu mojich vlasov
a sladkosť tvojich pier.

Už chápem,
čo znamená
"mať hlavu v oblakoch".

...asi sa zahrám na pštrosa.
Ibaže piesok nahradím
partitúrou
Cage-ovho ticha.

Plátno noci

Keby tak tie neóny vedeli rozprávať...

Koľko bozkov a objatí
by bežalo na ich plátnach?
Koľko šťastia a koľko sĺz
by sa plavilo po ich stĺpoch?
Koľko "zbohom" a koľko "tak nabudúce.."
by zaznelo na rozlúčku?



A kto by to všetko počítal?

Keby

Keby stromy nekvitli
a ruže nemali tŕne
a vtáky nevedeli lietať...

Kto by naše túžby,
ovocné bozky
a čierne ruže
vynášal do neba?

Na krídlach vtákov
nechám sa niesť.
Do hĺbky výšin
v nich poletím.