S o m . . .

ako taká
zablúdená lastovička
Tu muška
tam voda
Ale kde si ty?
Leto odišlo
už zoraná je pôda
Komu mám vravieť tieto pocity?
Aj z vody je ľad (už)

aj slnko zuby cerí

Aj z teba je chlap - muž

do izby vrhá tieň, keď vstúpi do dverí

Počuješ?
Ako rastiem
ako sa strácam
ako som rozkvitla
opäť uvädla
a rozkvitla zas?
Už staviam hniezdo

Kde začať?

Od blata (nie)
ani od stebla
ale od seba

potom od teba a nás

Podaj mi pohľad

Ja vložím
líce do tvojej dlane
a zmĺknem
a stíšim (sa)
a počkám
čo sa stane

Domov.

Všetko sivé
Za oknom
Biela hmla
A ja stojím
Vo vlaku
A cestujem si doniekam
Hlava bolí
Ale nech
Aspoň zas viem, že ju mám
A som rada.
Vážne rada.
Tak sa skláňam
S pózou dám
Mávam vranám
A dávam šancu náhodám

Hranice.

Rámcujeme

delíme

nech vieme

kto s kým

(čo s čím)

hraničí

Vždy mať medze

Od iných

sa separovať

A sebe nič?!

Ja som predsa

najväčší

najlepší

..a ničí.

Noty.

Čierne na bielom
tam ležia
papieri
Všetky ich objať..?
Na to mám
stále
veľké medzery
Každá prvá
je často
aj tá posledná
Moja
Dojemná

Dážď.

Všetko je inak, než sa zdá

Ja plačem

na teba padá dážď

A ty dažde nemusíš

a sĺz sa desíš

Ani mňa už nemáš rád

Tak prším

(a píšem)

Znova.

A budem, ešte toľkokrát...